Nikto sa nami asi nebude hádať, keď napíšeme, že reč je najdôležitejšia forma komunikácie. Zvlášť to platí pre profesie ako moderátor, učiteľ, lekár, či manažér alebo predajca – jednoducho kto prichádza pri práci do kontaktu s ľuďmi, mal by byť schopný rozprávať zrozumiteľne a artikulačne správne. A aj tí ostatní zrejme ocenia, ak svojou rečou nepokazia dobrý dojem na budúceho zamestnávateľa a ak je ich reč dobre zrozumiteľná pre ich kolegov a kamarátov.
Podľa logopédov dnes pribúda čoraz viac detí s narušenou schopnosťou komunikovať. Až štyridsať percent zo všetkých špuntov na základných školách prichádza do prvej triedy s tou či onou rečovou poruchou. Ak je však nejaký vek „ten pravý“ na odstránenie rečových porúch, je to práve predškolský vek. Štyridsať percent detí to nezvládne? Niečo robíme zle…
Pozrite teraz s nami na to, aké môžu byť príčiny rečovej poruchy vášho dieťatka, a či môžete tomu môžete nejakým spôsobom včas predísť.
O pôvode rečových porúch
Príčiny rečových porúch, alebo konkrétne dyslálií (nesprávnych výslovností) môžu byť rôzne. Svoju rolu pri tom zohrávajú aj genetika aj prostredie. Deti už od úplného malička odkukávajú všetko od svojich rodičov. Pokiaľ rodičia robia chyby pri výslovnosti, drobci si ich pri papagájovaní tiež často zoberú za svoje. Ani rodičia s napravenou výslovnosťou nie sú úplné „safe“. Hovorí sa napríklad, že ráčkovanie je spôsobené geneticky, keďže sa často vyskytuje u detí rodičov, ktorí mali s eRkom rovnaký problém, hoci oni si ho už dávno napravili.
Ako sa do batoľaťa volá, tak sa z predškoláka ozýva
Vždy je samozrejme dobré pokúsiť sa rečovým poruchám predísť. Hlavná vec čo musíte robiť so svojim bábätkom – dôležitosť čoho niektorí rodičia dnes nanešťastie často zanedbávajú – je venovať sa dieťaťu po rečovej stránke.
Nie je to nič komplikované, ale v dnešnom uponáhľanom svete to začína byť problém. Jediné čo treba robiť je odmalička sa s dieťaťom rozprávať, všetko mu vysvetľovať, čítať mu rozprávky a básničky, robiť s ním rôzne zvuky (napríklad, ako robí hadík? sss…) a používať pred ním aj gestá. Napokon, deti absorbujú reč a začínajú ju chápať dávno predtým, ako ju sami začnú používať, a toto obdobie je kľúčové pre ich zdravý rečový vývin.
Ďalšia dôležitá vec je však pred deťmi rozprávať vždy artikulačne správne. Áno, pri malom dieťati môže byť ťažké nešušlať 🙂 V žiadnom prípade to neznamená, že sa s dieťaťom nemáme rozprávať maznavo, ťuťuťu a ňuňuňu a všetko čo s tým spojené… 🙂
Ale… a to je jedno veľké ALE, vždy to treba artikulačne správne. A už vonkoncom nezamieňať jednu hlásku za inú, napríklad š za s, inak si koledujeme naozaj akurát o poriadnu dysláliu.
Na tomto mieste píšeme blogy na rôzne témy týkajúce sa zdravého rečového vývinu našich najmenších. V ďalšom blogu sa presunieme do situácie, kedy už cítime, že naše dieťatko zrejmé má nejaký ten rečový problém. Potrebujeme ihneď zháňať logopéda, alebo môžeme počkať a vyrieši sa to samo?
Prečítajte si súvisiaci článok:
